Ozbrojený konflikt medzi Spojenými štátmi, Izraelom a Iránom okamžite zasiahol globálne energetické trhy a vyvolal výraznú nestabilitu na trhu s ropou.
Ceny ropy po začiatku operácií prudko vzrástli nad hranicu 100 dolárov za barel a volatilita na komoditných burzách sa výrazne zvýšila. Kľúčovým faktorom pritom nie je len samotný konflikt, ale najmä ohrozenie kritickej energetickej infraštruktúry a logistických trás, cez ktoré prúdi významná časť svetových dodávok ropy. Kombinácia útokov na ropné zariadenia a narušenia námornej dopravy v oblasti Perzského zálivu tak vytvára reálne riziko rozsiahleho narušenia globálnych dodávok energie. O téme informujú viaceré zahraničné portály vrátane APNew, CNN a AlJazeera.
Po vypuknutí vojenského konfliktu na Blízkom východe sa ceny ropy dramaticky rozkolísali. Medzinárodný benchmark Brent sa krátkodobo vyšplhal až na 119,5 dolára za barel, čo je najvyššia úroveň od obdobia po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022. Americká ropa West Texas Intermediate dosiahla podobnú hodnotu, keď sa taktiež dostala nad hranicu 119 dolárov. Trhy však reagujú mimoriadne nervózne a ceny prudko kolíšu.
Za zmienku rozhodne stojí aj fakt, že po vyjadreniach amerického prezidenta Donalda Trumpa o tom, že konflikt by sa mohol čoskoro skončiť, ropa na chvíľu spadla späť pod hranicu 90 dolárov za barel. Treba však zdôrazniť, že napriek tomu zostáva výrazne drahšia než pred začiatkom konfliktu, keď sa obchodovala približne za 70 dolárov. Investori pritom stále počítajú s rizikom dlhšieho konfliktu, ktorý by mohol spôsobiť trvalé narušenie dodávok energie.
Kritická tepna svetovej energetiky
Najväčším problémom je strategický prieliv Hormuz, úzka námorná trasa medzi Iránom a Ománom, cez ktorú sa bežne prepravuje približne pätina svetovej ropy. Denne ide o viac než 15 až 20 miliónov barelov. Po sérii útokov a hrozbách iránskych raketových a dronových útokov sa však tankerová doprava prakticky zastavila, pretože poisťovne aj lodné spoločnosti odmietajú riskovať plavbu cez potenciálnu bojovú zónu. Väčšina lodí preto čaká na okrajoch prielivu namiesto toho, aby ho preplávala.
Podľa analytikov tak ide o jedno z najväčších narušení ropného trhu v moderných dejinách a množstvo stratených barelov je údajne niekoľkonásobne vyššie než počas ropných kríz v 70. rokoch.
Situáciu navyše zhoršuje aj fakt, že niektoré ropné zariadenia sa stali priamymi cieľmi útokov. Bombardovanie zasiahlo skladovacie kapacity v Teheráne, rafinérie v regióne Perzského zálivu aj zariadenia na spracovanie ropy. Niektoré štáty vrátane Iraku, Kuvajtu či Spojených arabských emirátov začali obmedzovať produkciu, pretože sa im rýchlo zapĺňajú skladovacie kapacity a ropu jednoducho nemajú kam exportovať.
Obmedzené alternatívy pre svetové dodávky
Teoreticky existujú alternatívne trasy, ktoré by mohli časť exportu obísť. Saudská Arábia má napríklad ropovod East-West Pipeline smerujúci k Červenému moru a Spojené arabské emiráty prevádzkujú potrubie Abu Dhabi–Fujairah. Ich celková kapacita však predstavuje približne 4,7 milióna barelov denne, čo je len zlomok objemu, ktorý normálne prechádza cez Hormuz. Aj keby sa tieto trasy využili naplno, globálny trh by stále čelil výpadku približne 15 miliónov barelov denne. Niektoré ďalšie potrubia, napríklad iracký Kirkuk–Ceyhan smerujúci do Turecka, dokážu pokryť len časť produkcie zo severných polí a nedokážu nahradiť hlavné exportné toky z Perzského zálivu.
Analytici zároveň upozorňujú, že aj keby sa konflikt podarilo rýchlo ukončiť, obnovenie plnej produkcie nebude okamžité. Opätovné spustenie zariadení, logistických trás a exportnej infraštruktúry môže trvať týždne až mesiace, čo znamená, že nestabilita na trhu môže pretrvávať aj po skončení bojov. Niektoré prognózy dokonca naznačujú, že ak by bol prieliv Hormuz uzavretý len niekoľko týždňov, cena ropy by sa mohla vyšplhať až na 150 dolárov za barel, čím by prekonala rekord z roku 2008.
Dopady na ekonomiku a každodenný život
Ropa nie je len palivo pre autá alebo lietadlá. Predstavuje základný stavebný prvok modernej ekonomiky, pričom sa používa pri výrobe plastov, syntetických textílií, kozmetiky či čistiacich prostriedkov a spolu so zemným plynom tvorí kľúčovú surovinu na výrobu hnojív. Rast cien energie preto zasahuje celý dodávateľský reťazec – od poľnohospodárstva až po globálnu dopravu.
Najzraniteľnejšie sú pritom ázijské ekonomiky, ktoré sú vo veľkej miere závislé od dovozu ropy z Blízkeho východu. Približne 89 percent ropy prepravovanej cez Hormuz smeruje práve do krajín ako Čína, India, Japonsko či Južná Kórea. Výpadok dodávok tak môže rýchlo zdvihnúť ceny palív, potravín aj spotrebného tovaru. História pritom ukazuje, že veľké zmeny v cene ropy často predchádzali globálnym hospodárskym recesiám. Ekonomika je totiž v jadre logistický systém a logistika funguje len dovtedy, kým je energia dostupná a relatívne lacná.
